To offer you the best service possible, Dr. Schär Institute uses cookies. By using our services, you agree to the use of cookies. I agree

Professional resource for gluten free nutrition.

Dr. Schär Institute
Menu

Anémia u detí s celiakiou: spojitosť s klinickým a histologickým obrazom a odpoveď na bezlepkovú diétu

Štúdia publikovaná v marci 2016 v časopise “Journal of Paediatric Gastroenterology and Nutrition” porovnávala rôznorodosť klinických, histologických, sérologických a iných laboratórnych nálezov a odpoveď na bezlepkovú diétu u detí s anémiou včase stanovenia celiakie.
Anémia u detí s celiakiou: spojitosť s klinickým a histologickým obrazom a odpoveď na bezlepkovú diétu
Celiakia je jedna z najbežnejších celoživotných chorôb tráviaceho traktu u detí. Jedným z najčastejších prejavov celiakie u detí je anémia. Aj nezávažná alebo klinicky nevyznamná anémia môže byť zdraviu škodlivá, pretože spomaľuje kognitívny a psychomotorický vývoj a zhoršuje imunitnú obranyschopnosť. Táto retrospektívna štúdia porovnávala rôznorodosť klinických, histologických, sérologických i ďalších laboratórnych nálezov a odpoveď na bezlepkovú diétu u detí s anémiou a bez anémie v čase stanovenia diagnózy celiakie.

Na oddelení pediatrickej gastroenterológie v Tamperskej nemocnici vo Fínsku (Tampere University Hospital), od roku 2000, postupne zhromaždili z lekárskych záznamov sérologické nálezy 455 detí s biopticky verifikovanou celiakiou. Deti boli rozdelené podľa toho či mali alebo nemali anémiu v čase stanovenia diagnózy celiakie, a všetky nižšie uvedené premenné boli porovnávané s danými skupinami:
  • Demografické údaje
  • Antropometrické údaje
  • Pridružené ochorenia
  • Rodinná anamnéza
  • Klinické prejavy (gastrointestinálne / extraintestinálne / skríningová skupina)
  • Závažnosť prejavov
 
Použitím certikovanej (overenej) laboratórnej techniky sa merali hladiny sérových autoprotilátok:  tkanivová transglutamináza (TTG) a endomyziálne (EMA) v triede IgA  a celkové sérové imunoglobulíny IgA. Stanovovali sa aj parametre súvisiace s metabolizmom železa. U všetkých prípadov sa odoberali  minimálne 4 vzorky (biopsie) z distálneho duodena a závažnosť poškodenia sliznice tenkého čreva bola patológmi hodnotená na čiastočnú, subtotálnú a totálnu atrofiu klkov (MARSH klasifikácia). Dodržiavanie bezlepkovej (BLP) diety bolo vyhodnocované po 6 - 12 mesiacoch. Po 12 mesiacoch BLP diéty sa stanovovali hladiny hemoglobínu, TTG a EMA protilátok.
 
Zo 455 detí zaradených do štúdie malo 82 (18%) anémiu v čase stanovenia diagnózy. Deti s anémiou boli podstatne staršie a mali menej rodinných príbuzných s celiakiou v porovnaní so skupinou bez anémie. Dominovali u nich hlavne mimočrevné prejavy v čase stanovenia celiakie. Zo špecifických gastrointestinálnych príznakov, anemickí pacienti menej často trpeli zvracaním, a taktiež bol sledovaný  nesignifikantný trend častejšieho výskytu zápchy a menšieho výskytu hnačiek. Stredné hodnoty autoprotilátok TTG a EMA bołi vyššie u anemickej skupiny v čase stanovania diagnózy. Anemické deti mali taktiež závažnejšie poškodenie sliznice tenkého čreva s  vyšším podielom totálnej atrofie klkov.

Deti v anemickej skupine vykazovali podstatne horšie dodržiavanie BLP diéty, hoci vo všetkých prípadoch  bolo zaznamenané príležitostné porušenie diéty a u nikoho sa neregistrovala nadmerná konzumácia lepku. V oboch skupinách došlo po pol roku na BLP diéte k významnému zlepšeniu hodnôt hemoglobínu a autoprotilátok, ale anemická skupina si udržiavala stále nižšiu strednú hodnotu hemoglobín oproti neanemickej skupine. Aj napriek prísne dodržiavanej BLP diéte, u štyroch deti pretrvávala anémia a pritom mali dobrú klinickú a  sérologickú odpoveď. V čase stanovenia celiakie boła u 25 detí zahájená perorálna suplementácia železa (vrátane troch zo štyroch s perzistujúcou anémiou). Klinická odpoveď na BLP diétu (zaznamenaná vymiznutím symptómov, evidentným znížením sérologických autopotilátok, zlepšením rastových abnormalít a odchýlnych laboratórnych parametrov) sa dosiahla u 94,3% detí v  anemickej a u 96,6% v neanemickej skupine.

Hlavným zistením (výsledkom) tejto štúdie bolo, že deti s anémiou prítomnej v čase diagnózy celiakie mali závažnejšie poškodenie sliznice tenkého čreva a vyššiu hladinu autoprotilátok v porovnaní s pacientmi bez anémie v čase diagnózy. Okrem toho, u deti s anémiou v čase diagnózy celiakie, ani po ročnej bezlepkovej diéte nedošlo k normalizácií hodnôt hemoglobínu. Toto zistenie koreluje s podobnou prácou u dospelých pacientov s potvrdenou celiakiou. Zdá sa logické, že závažnosť enteropatie by mala predisponovať k nedostatku železa v dôsledku zníženej absorpčnej plochy čreva, aj keď to nie je podporované zodpovedajúcemu vyššiemu výskytu hnačiek alebo horšiemu vývinu v skupine detí s anémiou, ako by sa dalo očakávať. Zdá sa, že anémia nemusí byť jednoduchým dôsledkom celiakie, ale práve naopak sa priamo podiela v jej patogenéze. V predchádzajúcej štúdii, Matysiak-Budník a ostatní, potvrdili, že lepok môže priamo vstúpiť do tela cez receptory transferínu na enterocytoch, ktorých expresia sa zvyšuje pri nedostatku železa. V dôsledku toho môže anémia podporovať ďalšiu expozíciu lepku, čo vedie k sebadeštruktívnemu patologickému kruhu.  

Záverom autorov tejto štúdie je fakt, že prítomnosť anémie v čase stanovenia celiakie je spojená s pokročilejšími klinickými a histologickými prejavmi ochorenia. Preto, včasné zachytenie anémie u týchto pacientov je dôležité z hľadiska prevencie možných trvalých komplikácií súvisiacich s pokročilým ochorením. Lekári by preto mali klásť väčší dôraz na túto skupinu pacientov a myslieť na to, že zotavenie sa anemických pacientov môže trvať dlhšie, ako by sa očakávalo a to i napriek dodržiavaniu prísnej bezlepkovej diéty.

1. Abu Daya H, Lebwohl B, Lewis SK et al. Celiac disease patients presenting with anaemia have more severe disease than those presenting with diarrhea. Clinical Gastroenterol Hepatol 2013; 11:1472-7
2. Matysiak-Budnik T, Moura IC, Arcos-Fajardo M et al. Secretory IgA mediates retrotranscytosis of intact gliadin peptides via the transferrin receptor in celiac disease. J Exp Med 2008; 205:143-54

Zdroj: Journal of Paediatric Gastroenterology and Nutrition, internetová publikácia pred tlačou, Marec 2016
Autor štúdie: Rajalahati T., Reop M., Kivelä L. a kol.
www.drschaer-institute.com