Autizmus a bezlepková strava
Elena Lionetti
Pediatrické oddelenie
Polytechnická univerzita Marche, Ancona, Taliansko
Pediatrické oddelenie
Polytechnická univerzita Marche, Ancona, Taliansko
Hippokrates už v 5. storočí pred n. l. vyslovil domnienku o tom, že všetky ochorenia majú svoj pôvod v črevnom trakte. V súčasnosti sa stále väčší počet štúdií zaoberá súvislosťami medzi zdravím črevnej sústavy a zdravotným stavom toho-ktorého jedinca. Vedecká komunita sa pritom vo veľkej miere sústreďuje práve na možné príčinné súvislosti medzi autizmom, jedným z najzložitejších neurologických ochorení detského veku, a neznášanlivosťou gluténu (lepku), prítomného v konzumovaných v potravinách.
Autizmus
Autizmus sa charakterizuje ako súbor chorobných príznakov správania, ktorého pôvod sa spája s biologicky podmienenými poruchami vývinu v priebehu prvých troch rokov života. Táto vývinová porucha postihuje predovšetkým oblasti sociálnej komunikácie, recipročnej sociálnej interakcie, ako aj schopnosti funkčných a symbolických hier. Jednoducho a obrazne povedané, autistické deti sú rečovo kvalitatívne obmedzené, až do úplnej neschopnosti verbálnej komunikácie. Okrem toho nie sú schopné, prípadne majú výrazné ťažkosti, nadväzovať emocionálne mnohostranný kontakt, a to tak s dospelými osobami, ako aj s rovesníkmi. Spektrum ich záujmov je obmedzené a prejavuje sa u nich stereotypné, repetitívne správanie. Keďže toto ochorenie sa prejavuje veľmi rôznorodým spôsobom, môžeme vysloviť predpoklad, že jeho klinický obraz sa vyvodzuje zo skupiny porúch s podobnými príznakmi. V rámci tejto skupiny porúch však musíme rozlišovať medzi typickým priebehom ochorenia a jeho netypickým priebehom, ktorý navyše sprevádzajú nejednoznačné príznaky. Výsledkom jedného i druhého priebehu ochorenia je celoživotné postihnutie, prejavujúce sa vo väčšej alebo menšej miere.
V priebehu posledných desaťročí sme mohli pozorovať výrazne narastajúci počet diagnostikovaných prípadov autistických porúch, s prevalenciou 40 až 50 prípadov na 10 000 osôb populácie. Ak sa na jednej strane ponúka vysvetlenie, že dnešná medicína poskytuje výrazne lepšie možnosti rozpoznania a diagnostiky menovaných porúch, môže sa nárast prípadov autizmu v porovnaní s inými poruchami na strane druhej skutočne zdať reálnym. Príčinu môžeme hľadať vo zvýšenom kontakte s určitými vplyvmi životného prostredia, súvislosť ktorých však doteraz nebola vedeckými štúdiami jednoznačne potvrdená. Na základe súčasných poznatkov je však možné vysloviť domnienku, že autizmus je vo zvýšenej miere dedičný následkom interakcie predispozičných genetických faktorov na strane jednej a spúšťajúcich faktorov životného prostredia na strane druhej. Patologický pôvod a vývin chorobných príznakov, vedúcich k autizmu, nie je zatiaľ známy; doterajší výskum sa sústreďoval predovšetkým na preskúmanie úlohy genetických faktorov, pričom pôsobenie životného prostredia alebo interakcie genetickej výbavy a životného prostredia bolo zohľadňované iba v malej miere. V priebehu posledných rokov sa však vedecký výskum stále viac zameriava na pôsobenie výživy na prejavy autizmu. Jedným z najčastejšie zmieňovaných prístupov v tejto súvislosti bola aj bezlepková strava.
Celiakia a neceliakálna gluténová senzitivita
Možné účinky bezlepkovej stravy na autistické deti nesúvisia s prítomnosťou celiakie ako základného ochorenia, pretože korelácie medzi autizmom a celiakiou neboli prostredníctvom sérologických skríningových vyšetrení nikdy preukázané. Prevalencia celiakie u autistických detí sa v skutočnosti prekrýva s prevalenciou celiakie u celkovej populácie (asi 1 %). Všeobecne sa však predpokladalo, že príčinou autistickej poruchy by mohlo byť určité ochorenie, ktoré sa definuje ako neceliakálna gluténová senzitivita (NCGS). V prípade ochorenia NCGS ide o syndróm, ktorý bol po prvýkrát opísaný v roku 1980 a až prednedávnom „znovuobjavený“. Vyznačuje sa najmä tým, že u jedincov, ktorí nemajú celiakiu alebo alergiu na pšenicu a pšeničné výrobky a konzumujú potraviny s obsahom lepku (gluténu), sa prejavujú črevné i iné symptómy, postihujúce nielen črevný trakt. Mnohé aspekty neceliakálnej gluténovej senzitivity (NCGS), ako epidemiológia, patopsychológia, klinické spektrum a terapia, sú ešte stále nejasné. NCGS sa v prípade klasického priebehu prejavuje kombináciou symptómov, postihujúcich črevný trakt. K nim patria najmä bolesti brucha, nafúknuté brucho a poruchy vyprázdňovania (hnačky a zápchy). Okrem toho sa k nim pripájajú systémové manifestačné príznaky, akými sú atypické poruchy v neuropsychiatrickej oblasti - malátnosť, bolesti hlavy, únavový syndróm a necitlivosť horných i dolných končatín. Nedávne štúdie spájajú NCGS aj s niektorými neuropsychiatrickými ochoreniami, napríklad s autizmom, schizofréniou a depresiou. Súvislosť medzi citlivosťou na lepok a neuropsychiatrickými ochoreniami je v súčasnosti často a kontroverzne diskutovanou témou, vyžadujúcou realizáciu fundovaných vedeckých štúdií. Cieľom vedeckého výskumu by malo byť dôkladné preskúmanie úlohy gluténu (lepku) pri vzniku menovaných ochorení.
Lepok a autizmus
Dr. Kalle Reichelt bol prvým, kto vyslovil predpoklad, že pri patogenéze autizmu zohrávajú určitú úlohu peptidy gluténu (lepku). Niektoré z príznakov autizmu by skutočne mohli byť prejavom nadmernej konzumácie peptidov s opioidnou aktivitou (gliadorfín), ktoré vznikli ako dôsledok nedostatočného odbúravania gluténu (lepku). Zvýšená priepustnosť črevnej steny by mohla viesť k procesu, v rámci ktorého tieto peptidy prechádzajú cez sliznicu čreva, prenikajú do krvného obehu a cez hematoencefalickú bariéru a následne tak spôsobujú zmeny opioidného systému a neurotransmisie v rámci nervového systému. Vylúčenie týchto látok z prijímanej stravy by malo viesť k zmene správania jedincov, postihnutých autizmom. Avšak aj napriek tomu, že mnoho rodičov autistických detí pristúpilo k podávaniu bezlepkovej stravy, skutočné pôsobenie tejto výživovej formy v súvislosti so zlepšením modelov správania týchto detí nebolo doteraz spoľahlivo preskúmané. Prehľad Cochrane-Review z roku 2008 o tejto problematike ukázal, že účinok bezlepkovej stravy v porovnaní s podávaním normálnej stravy v prípade autistických detí, bol skúmaný iba v dvoch randomizovaných štúdiách s kontrolou, so zapojením iba malého počtu pacientov. Jedinými výslednými parametrami, v prípade ktorých bolo pozorované výrazné zlepšenie v skupine detí so dietetickou stravou, boli všeobecné autistické príznaky, sociálna izolácia a schopnosť interakcie a komunikácie vo všeobecnej rovine; v súvislosti so stereotypnými modelmi správania, s neverbálnou kognitívnou rovinou a s motorickými problémami sa naproti tomu medzi probandami s bezlepkovou a normálnou stravou nepodarilo zistiť žiadny výrazný rozdiel. Bez záverečného hodnotenia zostali negatívne vplyvy podávania bezlepkovej stravy v súvislosti s vedľajšími účinkami, nákladmi na diétu a kvalitu života. Prehľad Cochrane-Review dospel k záveru, že účinnosť bezlepkovej stravy je vedecky takmer nepodložená. Na základe ojedinelých dokladov v odbornej literatúre môžeme teda vysloviť domnienku, že existuje takzvaný „responder“, ktorého ochorenie na autizmus spočíva v nejakej inej metabolickej poruche určitých výživových proteínov. Tieto potom reagujú extrémne na výživu, ktorá neobsahuje glutén (lepok) a/alebo iné potravinové antigény, napríklad kazeín, a že na druhej strane existujú iné, takzvané „non-respondery“, ktoré na zmeny stravovacích návykov nereagujú. Na preskúmanie účinkov a roly gluténu (lepku) pri patogenéze a terapii autizmu je v každom prípade nutné urobiť ďalšie, širšie zamerané a kvalitatívne zaručené randomizované štúdie s kontrolou.
Zhrnutie
Ako vyplýva z najnovších smerníc (nemeckého) Ministerstva zdravotníctva v súvislosti s touto tematikou, na to, aby sme boli schopní vysloviť odporúčanie bezlepkovej stravy, v súčasnosti nemáme k dispozícii dostačujúce vedecké doklady pozitívneho pôsobenia takejto výživy na jedincov s poruchami autistického spektra. Na to sú potrebné metodologicky prísne vedecké štúdie, ktoré by skúmali skutočné pôsobenie a vplyv bezlepkovej stravy a úlohu gluténu (lepku) na vznik tohto, zatiaľ ešte málo prebádaného ochorenia.
Autizmus
Autizmus sa charakterizuje ako súbor chorobných príznakov správania, ktorého pôvod sa spája s biologicky podmienenými poruchami vývinu v priebehu prvých troch rokov života. Táto vývinová porucha postihuje predovšetkým oblasti sociálnej komunikácie, recipročnej sociálnej interakcie, ako aj schopnosti funkčných a symbolických hier. Jednoducho a obrazne povedané, autistické deti sú rečovo kvalitatívne obmedzené, až do úplnej neschopnosti verbálnej komunikácie. Okrem toho nie sú schopné, prípadne majú výrazné ťažkosti, nadväzovať emocionálne mnohostranný kontakt, a to tak s dospelými osobami, ako aj s rovesníkmi. Spektrum ich záujmov je obmedzené a prejavuje sa u nich stereotypné, repetitívne správanie. Keďže toto ochorenie sa prejavuje veľmi rôznorodým spôsobom, môžeme vysloviť predpoklad, že jeho klinický obraz sa vyvodzuje zo skupiny porúch s podobnými príznakmi. V rámci tejto skupiny porúch však musíme rozlišovať medzi typickým priebehom ochorenia a jeho netypickým priebehom, ktorý navyše sprevádzajú nejednoznačné príznaky. Výsledkom jedného i druhého priebehu ochorenia je celoživotné postihnutie, prejavujúce sa vo väčšej alebo menšej miere.
V priebehu posledných desaťročí sme mohli pozorovať výrazne narastajúci počet diagnostikovaných prípadov autistických porúch, s prevalenciou 40 až 50 prípadov na 10 000 osôb populácie. Ak sa na jednej strane ponúka vysvetlenie, že dnešná medicína poskytuje výrazne lepšie možnosti rozpoznania a diagnostiky menovaných porúch, môže sa nárast prípadov autizmu v porovnaní s inými poruchami na strane druhej skutočne zdať reálnym. Príčinu môžeme hľadať vo zvýšenom kontakte s určitými vplyvmi životného prostredia, súvislosť ktorých však doteraz nebola vedeckými štúdiami jednoznačne potvrdená. Na základe súčasných poznatkov je však možné vysloviť domnienku, že autizmus je vo zvýšenej miere dedičný následkom interakcie predispozičných genetických faktorov na strane jednej a spúšťajúcich faktorov životného prostredia na strane druhej. Patologický pôvod a vývin chorobných príznakov, vedúcich k autizmu, nie je zatiaľ známy; doterajší výskum sa sústreďoval predovšetkým na preskúmanie úlohy genetických faktorov, pričom pôsobenie životného prostredia alebo interakcie genetickej výbavy a životného prostredia bolo zohľadňované iba v malej miere. V priebehu posledných rokov sa však vedecký výskum stále viac zameriava na pôsobenie výživy na prejavy autizmu. Jedným z najčastejšie zmieňovaných prístupov v tejto súvislosti bola aj bezlepková strava.
Celiakia a neceliakálna gluténová senzitivita
Možné účinky bezlepkovej stravy na autistické deti nesúvisia s prítomnosťou celiakie ako základného ochorenia, pretože korelácie medzi autizmom a celiakiou neboli prostredníctvom sérologických skríningových vyšetrení nikdy preukázané. Prevalencia celiakie u autistických detí sa v skutočnosti prekrýva s prevalenciou celiakie u celkovej populácie (asi 1 %). Všeobecne sa však predpokladalo, že príčinou autistickej poruchy by mohlo byť určité ochorenie, ktoré sa definuje ako neceliakálna gluténová senzitivita (NCGS). V prípade ochorenia NCGS ide o syndróm, ktorý bol po prvýkrát opísaný v roku 1980 a až prednedávnom „znovuobjavený“. Vyznačuje sa najmä tým, že u jedincov, ktorí nemajú celiakiu alebo alergiu na pšenicu a pšeničné výrobky a konzumujú potraviny s obsahom lepku (gluténu), sa prejavujú črevné i iné symptómy, postihujúce nielen črevný trakt. Mnohé aspekty neceliakálnej gluténovej senzitivity (NCGS), ako epidemiológia, patopsychológia, klinické spektrum a terapia, sú ešte stále nejasné. NCGS sa v prípade klasického priebehu prejavuje kombináciou symptómov, postihujúcich črevný trakt. K nim patria najmä bolesti brucha, nafúknuté brucho a poruchy vyprázdňovania (hnačky a zápchy). Okrem toho sa k nim pripájajú systémové manifestačné príznaky, akými sú atypické poruchy v neuropsychiatrickej oblasti - malátnosť, bolesti hlavy, únavový syndróm a necitlivosť horných i dolných končatín. Nedávne štúdie spájajú NCGS aj s niektorými neuropsychiatrickými ochoreniami, napríklad s autizmom, schizofréniou a depresiou. Súvislosť medzi citlivosťou na lepok a neuropsychiatrickými ochoreniami je v súčasnosti často a kontroverzne diskutovanou témou, vyžadujúcou realizáciu fundovaných vedeckých štúdií. Cieľom vedeckého výskumu by malo byť dôkladné preskúmanie úlohy gluténu (lepku) pri vzniku menovaných ochorení.
Lepok a autizmus
Dr. Kalle Reichelt bol prvým, kto vyslovil predpoklad, že pri patogenéze autizmu zohrávajú určitú úlohu peptidy gluténu (lepku). Niektoré z príznakov autizmu by skutočne mohli byť prejavom nadmernej konzumácie peptidov s opioidnou aktivitou (gliadorfín), ktoré vznikli ako dôsledok nedostatočného odbúravania gluténu (lepku). Zvýšená priepustnosť črevnej steny by mohla viesť k procesu, v rámci ktorého tieto peptidy prechádzajú cez sliznicu čreva, prenikajú do krvného obehu a cez hematoencefalickú bariéru a následne tak spôsobujú zmeny opioidného systému a neurotransmisie v rámci nervového systému. Vylúčenie týchto látok z prijímanej stravy by malo viesť k zmene správania jedincov, postihnutých autizmom. Avšak aj napriek tomu, že mnoho rodičov autistických detí pristúpilo k podávaniu bezlepkovej stravy, skutočné pôsobenie tejto výživovej formy v súvislosti so zlepšením modelov správania týchto detí nebolo doteraz spoľahlivo preskúmané. Prehľad Cochrane-Review z roku 2008 o tejto problematike ukázal, že účinok bezlepkovej stravy v porovnaní s podávaním normálnej stravy v prípade autistických detí, bol skúmaný iba v dvoch randomizovaných štúdiách s kontrolou, so zapojením iba malého počtu pacientov. Jedinými výslednými parametrami, v prípade ktorých bolo pozorované výrazné zlepšenie v skupine detí so dietetickou stravou, boli všeobecné autistické príznaky, sociálna izolácia a schopnosť interakcie a komunikácie vo všeobecnej rovine; v súvislosti so stereotypnými modelmi správania, s neverbálnou kognitívnou rovinou a s motorickými problémami sa naproti tomu medzi probandami s bezlepkovou a normálnou stravou nepodarilo zistiť žiadny výrazný rozdiel. Bez záverečného hodnotenia zostali negatívne vplyvy podávania bezlepkovej stravy v súvislosti s vedľajšími účinkami, nákladmi na diétu a kvalitu života. Prehľad Cochrane-Review dospel k záveru, že účinnosť bezlepkovej stravy je vedecky takmer nepodložená. Na základe ojedinelých dokladov v odbornej literatúre môžeme teda vysloviť domnienku, že existuje takzvaný „responder“, ktorého ochorenie na autizmus spočíva v nejakej inej metabolickej poruche určitých výživových proteínov. Tieto potom reagujú extrémne na výživu, ktorá neobsahuje glutén (lepok) a/alebo iné potravinové antigény, napríklad kazeín, a že na druhej strane existujú iné, takzvané „non-respondery“, ktoré na zmeny stravovacích návykov nereagujú. Na preskúmanie účinkov a roly gluténu (lepku) pri patogenéze a terapii autizmu je v každom prípade nutné urobiť ďalšie, širšie zamerané a kvalitatívne zaručené randomizované štúdie s kontrolou.
Zhrnutie
Ako vyplýva z najnovších smerníc (nemeckého) Ministerstva zdravotníctva v súvislosti s touto tematikou, na to, aby sme boli schopní vysloviť odporúčanie bezlepkovej stravy, v súčasnosti nemáme k dispozícii dostačujúce vedecké doklady pozitívneho pôsobenia takejto výživy na jedincov s poruchami autistického spektra. Na to sú potrebné metodologicky prísne vedecké štúdie, ktoré by skúmali skutočné pôsobenie a vplyv bezlepkovej stravy a úlohu gluténu (lepku) na vznik tohto, zatiaľ ešte málo prebádaného ochorenia.
www.drschaer-institute.com